Ak Američania odmietnu Putinovu požadavku, Rusko sa zrejme bude musieť brániť útokom na Ukrajinu
Moskva 22. decembra 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Mikhail Tereshchenko, Sputnik, Kremlin Pool Photo, Pixabay)
Brániť sa útokom môže na prvý pohľad znieť ako oxymoron. Niektoré geopolitické situácie si to však vyžadujú
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin
Putin je prekážkou pre USA v snahe ovládnuť Rusko
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa zdalo, že svetovej hegemónii Spojených štátov amerických už nič nezabráni. Mnohé krajiny bývalého “východného bloku” začali prechádzať pod vplyv USA a svoju vernosť pánovi spoza veľkej mláky zavŕšili vstupom do vojenskej organizácie NATO.
Najväčšou korisťou však malo byť Rusko, ktoré aj po rozpade Sovietskeho zväzu je rozlohou najväčšou krajinou sveta. Za Jeľcinovej éry to chvíľu vyzeralo, že všetko ide podľa plánu. Po nástupe prezidenta Vladimíra Putina na post prezidenta Ruskej federácie však nastal bod zlomu.
Prezident Vladimír Putin zastavil snahy USA o ovládnutie svojej krajiny. Rusko má totiž jedny z najväčších zásob nerastných surovín na svete, konkrétne zemný plyn a ropu. A práve o to sa hrá. Ovládnutím Ruska – dosadením prozápadných politických bábok by sa mohli západné korporácie zmocniť tohto nerastného bohatstva.
Dôležitou súčasťou americkej stratégie sú sankcie, ktorými zámerom je vytvárať tlak na Vladimira Putina a jeho vládu. Výrazne sa tak prepadol obchod medzi Ruskom a Západom. Táto taktika však západným “mysliteľom” príliš nevyšla. Udialo sa len to, že Rusko sa stalo ešte viac sebestačnou krajinou najmä v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva a odbyt nerastných surovín začalo diverzifikovať.
Západ na čele s USA sa Rusko snaží rozložiť aj z vnútra. Ako všade po svete, aj tu to robia cez rôznych aktivistov a mimovládne organizácie, či cez kvázi opozičných politikov. Asi najznámejším opozičníkom z tejto kategórie je Alexej Navaľnyj.
Navaľnyj je podvodník, ktorý bol odsúdený za spreneveru, no je miláčikom západných médií, ktoré informujú aj o tom, keď sa mu väzbe skriví čo i len vlások.
Ani táto taktika však Západu nevyšla. Navaľnyj je v Rusku medzi bežnými obyvateľmi považovaný za smiešnu figúrku, ktorá má v prieskumoch podporu maximálne do troch percent. Putina teda evidentne nemá šancu ohroziť.
Vojenské obkľúčenie Ruska
Spojené štáty Americké preto najväčšiu nádej vkladajú do svojej vojenskej stratégie. Hlavným cieľom je vojensky obkolesiť Rusko.
Pre Rusko je totiž veľmi dôležitá takzvaná “nárazníková zóna”. Pre žiadnu veľmoc nie je príjemné mať hneď pri svojich hraniciach vojská nepriateľa. Preto je dôležité mať za susedov neutrálne krajiny. Pomyslenou nárazníkovou zónou pre Rusko sú zo západnej strany najmä Ukrajina a Bielorusko.
Rusko doteraz tolerovalo preháňanie sa amerických vojsk v Pobaltí, no stratiť Bielorusko a Ukrajinu si už nemôže dovoliť. V Bielorusku sa západný puč podarilo zastaviť. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko potlačil vzburu západom platených aktivistov, ktorí nerešpektovali výsledky volieb.
Na Ukrajine sa však v roku 2014 podarilo dokonať majdanistický puč, ktorým sa Ukrajina vydala smerom na Západ. Zatiaľ je však stále vojensky neutrálna so zmrazeným konfliktom na svojich východných hraniciach a minimálne takýto stav potrebuje Rusko kvôli svojej vlastnej bezpečnosti udržať.
Existujú totiž veľké snahy dostať Ukrajinu do vojenskej organizácie NATO – spolku amerických satelitov. Vladimír Putin preto adresoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi niekoľko požiadaviek v snahe deeskalovať napätie.
Putinove požiadavky
Hlavnou požiadavkou je to, aby sa NATO nerozširovalo ďalej na východ, k ruským hraniciam. Znamená to teda, že krajiny susediace s Ruskom by mali ostať vojensky neutrálne. Platí to hlavne pre Ukrajinu, ale aj napríklad pre Gruzínsko, ktoré má taktiež snahy dostať sa do NATO.
USA a ich verné satelity združené v NATO ďalej nesmú podniknúť žiadne vojenské aktivity na Ukrajine ani nikde inde v okolí ruských hraníc.
Putinove požiadavky sa dotýkajú aj Slovenska. Rusko totiž žiada USA, aby v krajinách, ktoré vstúpili do NATO po roku 1997 neboli nasadené žiadne ďalšie vojenské jednotky a zbrane.
Paradoxne práve v tomto čase slovenská vláda plánuje s USA podpísať dohodu o vojenskej spolupráci, ktorou sa de facto na Slovensku zriadia americké vojenské základne. Túto požiadavku teda Američania evidentne nemienia rešpektovať.
Rusko zároveň žiada USA, aby žiadna strana nenasadzovala jadrové zbrane v cudzích krajinách.
Tieto a mnohé ďalšie požiadavky sú logické a majú snahu predísť ďalšiemu vzájomnému napätiu medzi týmito dvomi svetovými veľmocami.
Ak by mali Spojené štáty skutočne záujem o mier, väčšinu z týchto požiadaviek by splnili. No ako poznáme našich pánov spoza veľkej mláky, drvivú väčšinu týchto požiadaviek nesplnia, ak vôbec nejakú.
Pre Rusko je však červenou čiarou Ukrajina. A Spojeným štátom to dáva jasne najavo súčasným rozmiestnením svojich vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc. Je to istá forma nátlaku na USA, aby aspoň jedna požiadavka ohľadom neutrality Ukrajiny bola splnená.
Ak USA túto najdôležitejšiu požiadavku nesplnia a budú pokračovať v snahe dostať Ukrajinu do NATO, či posielať Ukrajincom zbrane, Rusko zrejme nebude mať inú možnosť len v záujme svojej bezpečnosti zaútočiť na Ukrajinu a vojensky si ju podrobiť.
Samozrejme, každá vojna je zlá, no Rusko si nemôže dovoliť, aby sa v blízkosti ich hraníc pohybovali americké vojská. Vojna s Ukrajinou sa preto zdá byť momentálne prijateľnejšia, ako následne veľká vojna s kolektívnym Západom.
Niektorí proamerickí jastrabi argumentujú tým, že každá krajina by si mala sama vybrať či chce do NATO vstúpiť alebo nie a žiadny Putin im v tom nemá právo brániť. Áno, z pohľadu medzinárodného práva majú pravdu. No je to len teória, ktorá bola v minulosti viac krát porušená.
Jednoducho veľmoci majú iné pravidlá a nedbajú na medzinárodné právo. Typickým príkladom sú práve Spojené štáty americké, ktoré vojensky napádajú jednu krajinu za druhou, ako napríklad, Juhoslávia, Afganistan, Irak, Líbya, Vietnam a mnoho ďalších.
Dokonca aj v týchto prípadoch, Američania argumentujú tým, že ich napadnutie bolo potrebné kvôli tomu, že ohrozovali bezpečnosť USA. Čo je samozrejme blbosť, keďže tieto krajiny sú z pohľadu USA umiestené na druhej strane zemegule a bez akýchkoľvek vojenských možností nejakým spôsobom ohroziť Spojené štáty.
Predstavme si ale inú situáciu. Čo ak by Kanada či Mexiko uzavreli vojenskú spoluprácu s Ruskom a Rusko by im dodalo zbrane a promenádovalo by sa so svojimi vojakmi pri hraniciach s USA, len pár stovák kilometrov od Los Angeles, či New Yorku ?
Je to v podstate nepredstaviteľné, pretože Spojené štáty Americké by už dávno pred takouto snahou Ruska, vojensky napadli Kanadu a Mexiko a argumentovali by práve tým, že Kanada a Mexiko uzavretím vojenskej spolupráce s Ruskom ohrozujú bezpečnosť USA. A aj keby to bolo v rozpore s medzinárodným právom, celý svet by túto vojenskú aktivitu USA toleroval. A skutočne takýto postup USA by sa dal pochopiť. Málokto by im niečo vyčítal.
Vyčítať preto v súčasnosti Rusku to, že si chce chrániť svoju bezpečnosť je preto pokrytecké, najmä zo strany Západu. Vojna je v každom prípade zlá a preto by USA mali pristúpiť na požiadavku Ruska o nerozširovaní NATO ďalej na východ. Je to jediná možnosť ako deeskalovať napätú situáciu a zachovať mier.
Samuel Gdovin